Špirála (ne)úspechu
Začínate s predávaním. O Vaše výrobky je záujem, zákazníci sú nadšení, výrobky Vám chvália… ale buď nikto nekupuje, alebo sú tržby slabé. Pýtate sa, či to má význam, či sa nezačnete radšej venovať niečomu inému…
Predstavte si teraz jedno koleso v obrovskom súkolesí. Začínate roztáčať prvé koleso. Ide to stuha. Ešte k tomu často ani neviete, či napravo, či naľavo. Avšak vytrváte a stále dodávate energiu. Zatiaľ však nie sú vidno žiadne alebo len veľmi slabé výsledky. Ak sa v tomto bode rozhodnete prestať, nielen že súkolesie zastavíte, ale energiu, ktorú ste venovali roztáčaniu prvého kolesa musíte vynaložiť znovu. Má to však ešte jeden háčik. Energia, s ktorou súkolesie otáčate, nie je už taká čistá, taká priama ako na začiatku. Lebo viete, že ste to už raz skúšali. Preto je lepšie pridávať energiu = otáčať kolesom v súkolesí stále. Aj keď spravíte len malú otáčku, za dlhý čas, je to stále lepšie než začať znovu.
Začiatky pri otvorení môjho prvého korálikového obchodu boli veľmi skromné. Vybavenie obchodíku s plochou 20m2 zabralo celkom dosť z budgetu, ktorý bol už aj tak veľmi slabý. Postupne som sa prepracovala k obchodíku s plochou 60m2 a skladové zásoby už predstavujú hodnotu v niekoľkých tisícoch eur.
Okrem naplnenia môjho sna – mať svoj vlastný korálikový obchod, ktorý by očaril jeho návštevníkov tak, ako som nadšená ja pri návšteve Jablonca nad Nisou, mi obchodík dal veľa cenných lekcií. Od vedenia obchodu, po organizovanie práce a najmä komunikáciu so zákazníkmi a hľadanie predajných ciest a možností.
A tieto skúsenosti chcem teraz predať Vám. Načerpajte z mojej praxe a vyhnite sa zbytočným chybám. Či už ste začínajúce hand-made tvorilky alebo sa chcete venovať svojmu hobby naplno, nájdete tu veľa cenných informácií, ktoré Vám pomôžu vyhnúť sa zbytočným chybám a k rýchlejšiemu získavaniu samostatnosti a finančnej nezávislosti v oblasti hand-made.
To, čo mi vždy pomohlo je, jednoducho VYDRŽAŤ a ísť ďalej
A viete, čo sa začne diať, keď vytrváte?
- zvyknete si na určitý výdaj energie, takže danú úroveň budete brať ako štandard, samozrejmosť a budete vedieť pridať a posunúť sa tak na ďalší level
- v určitom bode bude súkolesie roztočené už v väčšej polovice a táto polovica súkolesia Vám pomôže ľahšie roztočiť tú druhú polovicu.
Dalo by sa to prirovnať k chudnutiu. Zo začiatku nevidíte takmer nič. Možno ani úbytok na váhe. Ale keď vytrváte, onedlho zistíte, že nohavice už dopínate ľahšie. Že tá pneumatika sa už dá pri troche vôle stiahnuť a zamaskovať. Že zadok už v nohaviciach nevyzerá spolu s bruchom ako guľa na dvoch stojanoch (akože nohách), ale že naberá tvar. A to Vás nakopne. Začnete sa možno ešte viac zdravšie stravovať. Jesť viac zeleniny. Začnete možno s väčšou chuťou športovať, zvýšite frekvenciu behania…
Ide len o to vytrvať. Mať cieľ a ísť si za ním. Nie je to až také náročné ako by sa mohlo zdať na začiatku.
PS: viete, čo som zistila, že je najťažšie? Úplne najťažšie je rozhodnúť sa a začať. Neodkladať. A potom veriť vo svoj sen, mať svoju víziu, čo chcete dosiahnuť. To Vám dodá to potrebné palivo, tú cennú energiu, keď už si budete myslieť, že to nedáte. A viete čo? Vy to dáte. Presne ako je to v tej pesničke od Mirai: „Když nemužeš, tak přidej víc“
