Môžeš sa ľutovať alebo zmeniť to, čo sa Ti nepáči

Nedávno som zbadala debatu okolo akcie, ktorá mala pomôcť hand-made tvorcom. Pretože korona – zrušené akcie, predajcovia nemohli predávať, nezarábali a poďme im pomôcť. OK, chvályhodná myšlienka.

Debata sa následne točila okolo poplatku za túto akciu. Najskôr mala byť akcia (vzdelávací summit) bezplatná, pri registrácií však dotyčný zistil, že bezplatná nie je.

Zaujal ma však výrok v zmysle: „chudáci hand-made tvorcovia, nemajú pomaly za čo kúpiť ani ponožky deťom pod stromček a vy chcete po nich peniaze?“ Nechcem sa v žiadnom prípade vyjadrovať k tejto akcii alebo situácií okolo nej. Len ma vyššie uvedená situácia inšpirovala k predaniu zopár myšlienok, dať iný pohľad na vec.  

Než ma tu ukameňujete, že zľahčujem situáciu a že situácia je pre hand-made tvorcov ozaj veľmi zlá, nakoľko ani predtým to nemali jednoduché, zastavte sa prosím a čítajte ďalej. Alebo rovno tento článok zatvorte, pretože ja rozhodne „rolu obete“ nepodporujem. Áno, tento článok bude troška kontroverznejší.

Ešte raz zdôrazňujem, že nechcem v žiadnom prípade znevažovať ochotu a aktivitu organizátorov – to bez debaty. Vážim si každé gesto, ktoré pomôže. Aj ochota a myšlienka sa ráta. Čo ma však zdvíha zo stoličky a prečo som sa rozhodla napísať tento článok je nasledovné:  

Skutočne pomôcť sa dá len tým, ktorí pomoc prijať chcú a následne s ňou pracujú.

Teda takým, ktorí nečakajú pasívne na zázrak a spasenie ale pomoc vnímajú ako také postrčenie – choď do akcie. Ukážem ti ako na to, ale makaj. Tú cestu (k úspechu) si musíš prejsť sám.

Lenže toto väčšina ľudí nechápe. A často je to ešte horšie, pretože ak niekto pohladí ich „ego“ (áno, ty si chudáčik hand-made tvorca, tento rok boli zrušené všetky živé akcie, nemôžeš predávať), tak ich to skôr zabrzdí a pôjdu si cestou sebaľútosti: „Mne sa nedarí, tento rok je skrátka zlý, musím to nejako vydržať, možno bude lepšie“.
Teda postoj – nemôžem s tým nič spraviť.

To akože vážne? Haló, hand-made tvorilky, zobuďte sa prosím. Uvedomte si, že nielen vy  máte znížené príjmy, darí sa vám horšie. Následky antikoronových opatrení znášame všetci. Či sú to zatvorené reštaurácie, obchody, kaderníctva, wellness, fitká… A čo viac. Hoci nezarábate, stále treba platiť nájom, odvody, zamestnancov!!!

Takže, ak ste prišli len o príjmy z predaja zo živých akcií tak ste na tom vlastne dobre. Lebo ste nemuseli trebárs platiť žiadny prenájom. A hoci ste nezarobili, t.j. boli ste na nule, nešli ste do mínusu. Lebo keď nemáte príjem, ale napr. nájom platiť musíte, tak do mínusu idete. A často veru poriadneho.

Väčšina hand-made tvoriliek si svojou tvorbu privyrába

Svoju výrobu a následný predaj vnímajú ako „doplnkovú“ činnosť k zamestnaniu, či inú formu privyrobenia. Čiže v podstate to ani nie je ich hlavný zdroj príjmu. A to je podľa mňa ďalší kameň úrazu. Nie forma, že predajom si privyrobia, ale skôr nastavenie okolo predaja. Neuvažujú totiž ako podnikateľ.

Čo to znamená? Ja si tým len chcem privyrobiť, nemusím za to dávať také vysoké ceny. Mne stačí za výrobok len toľko, veď ja s tým nemám žiadne ďalšie náklady.“ A mohla by som pokračovať.
Prečo ale? Prečo predávajú takéto hand-made tvorilky za nízky peniaz? Prečo nevyužijú tú výhodu, že nenesú také riziko ako napr. hand-made tvorilka, ktorá má svoj obchod, ktorá musí mesačne zarobiť XY eur aby poplatili všetky svoje náklady? A okrem toho, svojimi nízkymi cenami často robia konkurenciu práve takejto hand-made tvorilke. Áno, kazia ceny na trhu.

Paradoxom je, že práve takéto hand-made tvorilky najviac „plačú“.
Že sa im nedarí predávať. Že je zlá doba. Že prišla táto blbá korona, ktorá je všetkému na vine. Lenže často sa im nedarilo predávať ani
pred koronou. Lebo skrátka nemali nastavené všetky potrebné vstupné premenné. Nechovali sa ako podnikateľ, ktorý má svoj systém, stratégiu plán. A pracuje na sebe.

Čo tým chcem povedať je, že máte 2 možnosti.
Môžete sa udržiavať v roli obete: ja chudáčik, hand-made predajom sa uživiť nedá, veď je to len ako privyrobenie… (a ako má potom vnímať hodnotu vašich výrobkov váš zákazník?!!)

…alebo na sebe zapracujete. Popozeráte sa po iných možnostiach.
OK, živé akcie sú zrušené, tak ako môžem predávať svoje výrobky?
On-line. Predajné portály, sociálne siete. Zdvihnem telefón, pošlem sms, pošlem ponuku v messengeri. Že je to práca navyše? Že neviete ako to funguje? Že je toho na sieťach veľa?

ako je potom možné, že sú hand-made tvorilky, ktorým to funguje? A dokonca v tomto roku majú viac objednávok než v minulom roku?

Poviem vám, prečo to tak je. Lebo sa neľutovali, ale išli do akcie. Zisťovali si informácie. Učili sa, skúšali, pýtali sa. Nesedeli doma pred tureckými či mexickými telenovelami a neplakali nad tým, že tento rok sú zrušené živé akcie.

Nehovorím, že je každý taký. Ale väčšina takýchto hand-made tvoriliek, ktoré nariekajú, že nemajú čas, peniaze, možnosti… vysedáva pred telkou, či na debatách u kávičky s kamoškou.

2. vec, ktorá ma „zdvihla zo stoličky“

Nemôžem si to dovoliť

Ako som spomínala v úvode, boli 2 veci, ktoré ma na článku zaujali. Tou druhou bolo platenie. „Chudáci hand-made tvorcovia, veď oni nemajú ani na ponožky pod stromček a vy po nich chcete, aby platili?“ (Jasné, keď sa raz povie, že je to zadarmo, je neférové, aby ste u prihlášky zistili, že je to platená akcia).

Ale, opäť je tu ten vzorec utvrdzovania role obete. „Veď vy na to nemáte„. Uff. Pozrime sa na to inak. Odhliadnuc od role obete, sú tu 2 silné momenty.

1. Koľko kvalitných informácií vám môže dať obsah zadarmo?

To, čo je zadarmo, to si málokto váži. Rozhodne tomu neprikladá takú váhu, akú by mal. Najmä ak ide o informácie, ktoré treba následne aplikovať v praxi.

Uvediem to na mojom príklade kurzu fotenia. Než som kurz spustila, dala som ho otestovať mojim kamarátkam a známym, aby som získala feedback. Samozrejme zadarmo. A to som si myslela, ako sa im kurz hodí, že sa naučia vďaka nemu fotiť.
Feedback väčšiny z nich bol: „jako ano, kurz je dobrý, ale:
– ja nemám doma také biele steny ako máte u vás na kurze
– ja mám iný typ výrobkov než ukazujete
– ja nemám doma také dobré svetlo
– ja nemám na oknách žalúzie
– ja si to neviem tak pekne naaranžovať

… a mohla by som pokračovať.

Ako je potom možné, že hand-made tvorilky, ktoré si kúpili jeden a ten istý kurz robia dnes nádherné fotky? (pozrite tu). Odpoveď asi už tušíte. Lebo si za ten kurz zaplatili.

2). Keď za niečo zaplatíte, chcete výsledky

Keďže za kurz dali peniaze, chceli výsledky. Vedeli, že ak by nešli do akcie, tak by to boli len vyhodené peniaze. A tak na sebe a na fotkách zamakali. Nie, nešlo to hladko hneď po prvom cvaknutí. Ani po druhom. Ale každým záberom boli lepšie a lepšie. A išli ešte o krok ďalej, zdokonaľovali sa.

A presne o tom to je. Buď môžete vyplakávať, že vám sa nedarí, preto lebo (...odpoveď si doplňte sami), alebo si nepripustíte neúspech a začnete hľadať iné možnosti. Mimochodom, jednou z najčastejších odpovedí, prečo sa nemôžete posúvať ďalej je postoj

„ale ja na to nemám“ „to si nemôžem dovoliť“. 

Čo si nemôžete dovoliť? Zainvestovať do seba, aby ste mohli zarábať?
To myslíte vážne?
A často tento postoj majú ľudia, ktorí mi povedia: „vieš, ja na to teraz nemám, prišiel mi nedoplatok za elektrinu, strašne by som sa chcela naučiť fotiť, ale nemám na to“. A za 3 dni postujú na FB príspevok, v ktorom z veľkej škatule vyberajú značkové oblečenie.

OK, tak keď na to nemám teraz, ale viem, že mi to pomôže (viac zarábať, zviditeľniť sa), tak môžem:
– opäť ísť do role obete – nemám na to
– spýtať sa: čo môžem spraviť preto, aby som si na to zarobil?   

Ak ste dočítali až sem, gratulujem. Článok s vami asi rezonoval a asi nebudete z tých, čo sa stavajú do role obete. Pretože, zotrvávať v roli obete vám v ničom nepomôže. Ani na nálade, ani nevyrieši danú situáciu.

A okrem toho, kúpili by ste vy osobne radšej od niekoho, kto vyžaruje postoj „ja chudáčik“ alebo od niekoho, z koho ide dobrá energia a odchádzate dobre naladení?

Takže na záver – sú len 2 cesty. Môžete zostať tam, kde ste, ľutovať sa a/alebo dúfať, že to bude lepšie. Alebo sa rozhodnúť, že to (nevz)dáte. Lebo, ako sa hovorí, kto hľadá, nájde.

Je to len o tom rozhodnutí chcieť uspieť a vytrvať, dokiaľ neuspejem.

Anna Harská
Milujem tvorenie a predaj hand-made produktov. A ukážem aj Vám, ako môžete žiť svoj "hand-made" sen. Môj príbeh si môžete prečítať tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.