Bojím sa ísť s kožou na trh

Túto vetu som počula od jednej veľmi nadanej žienky, ktorá rada maľuje a jej obrazy a obrázky rozhodne nepatria do skupiny amatérskych či „sviatočných“ maliarov, maľovaniu sa venuje takmer 15 rokov.  A pretože ma veľmi zaujímalo, čo konkrétne môže takúto talentovanú  osôbku trápiť, požiadala som Martinku o telefonický rozhovor. Pri rozhovore mi prezradila svoje obavy, ktoré ju brzdia v realizácií jej sna, ktorým je venovať sa maľovaniu naplno a živiť sa tým. Maťa na odbúraní svojich strachov pracuje a sľúbila si, že do konca tohto roka odstráni jeden svoj strach, ktorý ju najviac brzdí a že sa potom so mnou podelí o svoje skúsenosti. A teraz sa už poďme pozrieť na najčastejšie obavy, s ktorými zápasí nejedna šikovná hand-made tvorilka a čo sa s nimi dá robiť.

Strach číslo 1 – Nie som dosť dobrá.  Stále to nie je dosť perfektné.  Určite by sa to dalo spraviť aj lepšie.  Ešte toto opraviť, ešte toto opraviť a ešte toto opraviť, a ešte …, pokiaľ to nebude na 120%. Perfekcionizmus ako vyšitý. Poznávate sa? Kladiete si na seba veľmi vysoké nároky a hoci nemáte negatívnu spätnú väzbu a ľudia vám hovoria, že vaše výrobky sú super a že by ste sa tým mohli živiť, vy sami si neveríte.

Môj tip: skúste troška ubrať z nárokov na seba. Dokonalosť je ilúzia. To, čo je pre jedného nedokonalé, druhý vníma ako niečo iné, zaujímavé, či jednoducho nové. Dokonca aj nedokonalosť (podľa autora) môže byť práve to, čo druhého osloví, zaujme. Či už je to nejaká čiara na obraze navyše, alebo trošku inak umiestnený kamienok na náušniciach. Oko laika takéto veci buď vôbec nevidí, alebo ho naopak, často aj zaujmú. A hand-made je o tom, že ručne vyrábané produkty sú skrátka unikátne. Nie je to uniformné, nie je to cez šablónu. Práve naopak, tie drobné odchýlky dávajú hand-made výrobkom punc originality. Nehovorím teraz o takých výrobkoch, kde sú chyby  očividne lajdácke, napríklad sú vidno zvyšky lepidla, alebo nie je začistený okraj a podobne. Hovorím o drobných detailoch, ktoré vidí väčšinou len autor samotný.

Strach číslo 2 – Bojím sa, že sklamem ľudí, že sklamem svojich zákazníkov. To takisto súvisí s perfekcionizmom. Moja otázka však znie: „Ako môžete sklamať ľudí, ktorí vaše výrobky chcú?“ Veď ak si niekto kúpi váš výrobok, tak si ho predsa nekupuje s tým, že bude potom sklamaný. (Ak sa nepokazí jeho funkčnosť). Ale napríklad u obrazov alebo dekoratívnych predmetov je podľa mňa táto obava zbytočná. Súvisí často len s vlastným presvedčením a nastavením mysle. Často má toto presvedčenie pôvod v prísnej výchove rodičov. Dobré veci boli brané automaticky a bez pochvaly, zatiaľ čo negatívne veci niesli so sebou automaticky následky v podobe výčitiek („Ako si to len mohla urobiť?“ „To by som si o tebe nikdy nemyslela…“) Áno, zažila som to aj ja. Proste bola to taká éra. Rodičia nás vychovávali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, určite nás nekarhali s úmyslom poškodiť nás.

Môj tip: Nie som odborník na psychológiu. Ale už niekoľko krát sa mi v živote potvrdilo, že najlepšie je čeliť strachu tak, že sa mu postavíme priamo. A v tomto prípade to znamená ísť do skutočného sveta a postaviť sa realite. Áno, vedome sa vystaviť možnosti, že zlyháte. Skrátka nadobúdať skúsenosti tak dlho, dokiaľ nebudete mať viac pozitívnych väzieb. Áno, viem že vám z toho behá mráz po chrbte, ale verte mi, treba to prekonať. Určite vám prídu do cesty zákazníci, ktorí povedia, že to by vedela spraviť aj ich vnučka (vlastná skúsenosť 🙂 ). Alebo sa spýtajú že prečo chcete za to toľko peňazí, že je to príliš drahé… . Alebo sa vás pokúsia zmanipulovať nevinným: „Veď je to len …“ Treba si tým prejsť a zároveň si uvedomovať, že je to len skúsenosť. Nič viac. Uvedomovať si negatívny zážitok a spracovávať ho v sebe len ako určitý proces vývoja. Vyhodnotiť to skrátka len ako nejakú reakciu. Časom sa voči takýmto výrokom stanete imúnni. A naopak, ak budete mať pozitívnu reakciu, zapíšte si ju. Na kus papiera, ktorý dáte hoci do peňaženky, alebo do zošita… skrátka niekam, kde vaše poznámky nájdete.

Táto obava často okrem uvedomenia si vlastnej hodnoty súvisí aj s poznaním vášho zákazníka. Skrátka potrebujete vedieť, kto je váš zákazník. A okrem toho, skúste sa zamyslieť, ako dlho sa vašej činnosti venujete, koľko zničených výrobkov máte za sebou, koľko školení ste si prešli, koľko času strávili zháňaním návodov, zlepšovákov, koľko hodín ste strávili študovaním video návodov na YouTube. Tak nech si to niekto skúsi spraviť. Tu platí príslovie: „keď dvaja robia to isté, nie je to to isté“. A často niečo, čo sa tvári jednoducho, vôbec jednoduché nie je. Veď si len skúste namaľovať hoci aj nejaký futuristický, avantgardný obraz, veď je to len zopár čiar… 🙂
O tom, prečo je dôležité poznať svojho zákazníka a ako to prispeje v zvýšeniu vlastnej hodnoty, si môžete prečítať v e-booku Ako získať nadšeného zákazníka (získajte v akcii za 1 euro kliknutím na tento link), ktorý som pre vás pripravila. Pochopenie a definovanie môjho zákazníka som roky podceňovala, ale až keď som si spísala, kto je môj zákazník, bolo mi jasné ako facka, na akú skupinu ľudí sa musím zamerať a ako mám moje výrobky prispôsobiť tak, aby ich táto skupina cieľových zákazníkov kupovala. A hoci som dokonca aj zdvihla ceny, moje výrobky sa stále predávajú. Len s tým rozdielom, že ich nekupujú „všetci“, ale práve tí, ktorých moje výrobky zaujmú a hľadajú originál, za ktorý sú ochotní zaplatiť. (A áno, pribudli aj (ne)zákazníci, ktorým sa moje ceny zdajú byť vysoké😊 ).

Strach číslo 3 – Neviem si stanoviť cenu. Bojím sa, že budem príliš drahá, že sa moje výrobky nebudú predávať. Vedieť stanoviť cenu je tak trocha alchýmia. Prezradím vám jedno tajomstvo: vždy sa nájdu zákazníci, pre ktorých budete drahí (ak svoje výrobky nebudete
rozdávať zadarmo 🙂 ). A vždy nájdete takých predajcov, u ktorých vidíte, že kvalitatívne sú na tom vaše výrobky lepšie, avšak dotyčný svoje menej kvalitné produkty predáva často až za trojnásobne vyššie ceny než máte vy. Tu treba dať POZOR: Ísť s cenou dole, spraviť si prieskum trhu a na základe neho si upraviť vaše ceny je začiatok cesty ku krachu.

Môj tip: Ak sa chcete predajom vašich produktov živiť, odporúčam
(z vlastnej skúsenosti): stanovte si čo chcete robiť, pre koho to chcete robiť, a cenu si vyrátajte podľa seba. Zrátajte si všetky náklady (priame aj nepriame): materiál, elektrina, obal, váš čas, ak máte prístroje, tak si treba rozložiť do ceny aj obstarávacie náklady prístroja (podrobnejšie informácie môžete nájsť v mojom e-booku Ako si určiť cenu u svojich hand-made produktov) a potom viete, z čoho sa odraziť. Viete, aký paradox nastane, keď si stanovíte vyššiu cenu? Musíte vynaložiť menej energie na predaj vašich výrobkov.
Uvediem príklad: ak predávate napríklad nejaký obraz za 50,- Eur a mesačne potrebujete zarobiť aspoň 650,- eur, tak musíte predať 13 obrazov. Ale ak obraz budete predávať za 75,- eur, tak vám stačí predať ani nie 9 obrazov. Cítite ten rozdiel?

PS: obrazy, tak ako väčšina hand-made produktov sa nekupujú každý deň. Nie sú to napríklad potraviny, ktoré jednoducho každý deň potrebujeme. Aj preto je lepšie stanoviť si cenu radšej o niečo vyššie ako nižšie. Viac o cenotvorbe si môžete prečítať v mojom e-booku.

Strach číslo 4 – Legislatíva. Dúfam, že mám všetko v poriadku. Nechcem problémy alebo pokuty. Nuž, podnikanie je vždy tak trocha korčuľovanie po tenkom ľade.  Tu môžem odporučiť len to, čo sa osvedčilo mne – rozhodne sa vyplatí investovať do kvalitnej účtovníčky/daňovej poradkyne. Verte mi, že za ten pokojný spánok to ozaj stojí.
Dobrá účtovníčka vás bude zastupovať na rôznych úradoch, čiže vám odpadne kopec vybavovania. Upozorní vás na zmeny v zákonoch – ak sa to bude týkať vášho prípadu, vie kam čo poslať, alebo vám pošle príkazy na úhradu. Aj keď ste zatiaľ sami, odporúčam nájsť dobrú účtovníčku. A všetko, čo má pre vás zabezpečiť dať na papier. Jednoducho spraviť spoločne zmluvu. Už len ten pocit pokoja stojí za to :-).

A teraz k tej komunikácii s úradníkmi. Martinka nám dala dobrý tip z vlastnej skúsenosti: ak máte problém s úradmi (meškáte s platbami, neviete čo a ako…), riešte ho. Nebojte sa priznať, že ste urobili chybu alebo že niečomu nerozumiete. Na druhej strane nezabudnite podotknúť, že ste radi že daný úradník určite vie ako by to malo byť správne (aj keby to zrovna nevedel, aspoň vás ochotnejšie nasmeruje 🙂 ). Stačí si uvedomiť, že aj úradník je len človek, ktorý sa musí riadiť pokynmi zhora. Nemusíte sa prehnane vnucovať. Buďte jednoducho len ľudský. Neverili by ste čo dokáže jednoduchá a úprimne myslená otázka: „Dnes už toho máte dosť, že?“ K tomu spontánny milý úsmev, a hneď tam je iná atmosféra. Teda, pokiaľ ten úradník nie je úplný sociopat. Aj to stáva. A na takých už nepomôže ani svätená voda :-). Ale väčšinou naozaj funguje to, že ak sa správate k úradníkovi ako k človeku, aj on sa k vám tak bude správať. (A ani úplatky nebude treba. Hoci malý, vami vyrobený darček poteší určite vždy 🙂 .

Tak milé hand-made tvorilky, ak ste dočítali až sem, blahoželám 🙂 . Tento článok bol troška „výživnejší“ než ostatné. Verím, že ste tu našli aspoň zopár aha-momentov, ktoré vám pomôžu.
A už čoskoro sa môžete tešiť na pokračovanie, kde sa pozrieme na ďalšie najčastejšie strachy.
Prajem vám krásny a strachov zbavený tvorivý čas 🙂
Anka

Anna Harská
Milujem tvorenie a predaj hand-made produktov. A ukážem aj Vám, ako môžete žiť svoj "hand-made" sen. Môj príbeh si môžete prečítať tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *