Ale veď za to si predsa nemôžem vypýtať peniaze?!
Tento článok je venovaný najmä tým tvorivým osôbkam, ktoré majú pocit, že hobby, ktoré ich síce nesmierne baví, im veľa nezarobí.
Patríte aj Vy medzi ne?
- Máte pocit, že za nákup vstupného materiálu zaplatíte „pol Vašej výplaty“ a hoci robíte kvalitné veci, nemáte z nich taký finančný osoh, aký by ste chceli?
- Stretávate sa s tým, že Vám zákazníčka / zákazník občas povie: „To si radšej kúpim u Číňana, tam je to lacnejšie“ ?
- Alebo robíte Vaše hand-made produkty známym (ktorí si ich u Vás objednali) a pripadá Vám nemiestne vypýtať si za to peniaze?
- Máte pocit, že za „prácu“ ktorá Vás baví, sa peniaze pýtať nemajú?
A čo výroky nižšie, nepripadajú Vám trocha povedomé? Nepoužívate ich (aspoň občas) aj Vy?
- Nemôžem si za to vypýtať toľko, koľko by som chcela, veď na Aliexpress, E-bay… dostať podobný výrobok za pár centov.
- Keď si vypýtam cenu o niečo vyššiu než je materiál, tak mi zákazník povie, že si to môže spraviť aj sám.
- Porovnala som na ceny u ostatných predávajúcich na stánkoch, tak som sa prispôsobila, nech nevyčnievam.
- Ja sa tým nepotrebujem živiť, mne stačí len nejaké to euro navyše.
- Keď zdvihnem cenu, tak to tu v okolí už nepredám.
- Je mi trápne pýtať si od známych peniaze, veď sme predsa rodina…
- (Situácia pri odovzdávaní výrobku rodine:) A čo som mala robiť, keď som mu odovzdávala výrobok, vychválil ho, poďakoval a odišiel (bez zaplatenia).
- To by dokázala vyrobiť aj moja vnučka.
Našli ste sa? Nie ste sama (mužov nevynímam :-)). Ak Vás to netrápi, ak ozaj rada robíte Vaše hand-made výrobky a máte radosť z toho, že ich darovaním urobíte radosť niekomu inému a neriešite ani finančnú stránku, je to v poriadku.
Ak však máte pocit, že si za Vaše výrobky zaslúžite viac a štvú Vás reakcie Vašich známych alebo zákazníkov, sú tieto riadky určené práve Vám.
Základným kameňom úspechu je sebauvedomenie
Že Vám to veľmi význam nedáva? Tak sa poďme spolu pozrieť na niektoré aspekty. Začnime tým, aký kus cesty už máte za sebou. Často zabúdame na to, koľko úsilia nás stáli činnosti, ktoré teraz ovládame „ľavou zadnou„.
Len si spomeňte na svoje úplne začiatky, keď ste sa učili držať v rukách pletacie ihlice, či háčik. Keď ste po prvýkrát skúšali na hrnčiarskom kruhu vyrobiť niečo symetrické. Keď sa Vám už po niekoľký krát nevydarilo smaltovanie (a okrem času boli značné aj materiálne škody). Keď ste piekli Vaše prvé medovníky, robili prvé mydlá či kozmetické prípravky a hoci ste použili všetky ingrediencie, správne ich navážili a dodržali postup, aj tak to AKOSI NEVYŠLO.
Ale neodradilo Vás to a skúšali ste ďalej. Časom ste našli „svoj recept“, kde používate možno troška iné ingrediencie, možno pridáte viacej toho, či uberiete onoho… A teraz tvoríte, pečiete a „varíte“ jedna radosť. Už to ide AKO KEBY SAMÉ a pritom sme dávno zabudli na to, čím sme si museli prejsť, než sme sa dostali až na takúto „profesionálnu úroveň“.
Milé tvorilky a šikovné osôbky, chcem Vás posmeliť v tom, aby ste si uvedomovali, akú hodnotu Vaše výrobky majú. Uvedomte si, že nič ste sa nenaučili len tak, ako keby mimochodom. A čím kvalitnejšie a náročnejšie techniky ovládate, tým zložitejší bol proces „učenia“ sa. Mnohé z Vás absolvovali rôzne školenia, zaplatili si rôzne workshopy…
A ak preskočím finančnú stránku, zrátajte si, koľko času ste strávili vyhľadávaním postupov, „zlepšovákov“ a inšpirácií na internete. A že berieme ako úplnú samozrejmosť, že sa zaujímame o nové veci, sledujeme aktuálne trendy, štýly. Toto všetko sú aspekty, na ktoré často zabúdame, lebo si ani neuvedomujeme, koľko úsilia sme už vynaložili než sme sa stali tým, kým sme.
Na dnešné zamyslenie toho bolo myslím až-až. Nabudúce sa pozrieme, ako tieto Vaše znalosti, know-how, môžete pretaviť do Vašich väčších tržieb.
